HJT-HMN-BlueW.png

Ako som si hľadal prácu

Ahojte

 

Ako som prešiel som kus sveta - a zodral nielen topánky

Medzinárodne som začal v Amerike na cruisových lodiach. 2 x 7 mesiacov,  sedem dní v týždni a 12 až 14 hodín denne! Servisom som žil od rána do večera. Oh neberte to zle, bolo tam perfektne - kopec práce, kopec zábavy (o tom sníva asi každý), ale samozrejme aj učenia - až neúrekom. Mňa ale ťahalo niečo iné.  Ameriku som teda  zavesil na klinec a chcel som vyskúšať...hm...Francúzsko. (Aj tu som musel začať od nuly)

Potom, ako som si krátko oddýchol, zamieril som na juh Francúzska - do toho najlepšieho. Ako správne vychovaný slovenský syn, plný sily a usilovnosti, pustil som sa do hľadania. Jediné, čo som urobil, doplnil som si do môjho dva roky starého životopisu moje profesionálne skúsenosti z Ameriky ;)

Vstával som zavčasu, okolo 6 hodiny ráno, aby som sa osprchoval, oholil, dal si raňajky, obliekol, pripravil si všetky potrebné dokumenty - životopis na A4 a na USB (áno, aj tak sa to ešte robilo) a vydal som sa na vlak, aby som  dorazil do môjho prvého mesta, kde som chcel byt ešte pred 8 hodinou ráno, kedy sa na pracoviskách začínala ranná šichta. Klopkal som po dverách, zvonil na zvončekoch a vypytoval som sa ľudí - pracovníkov a zodpovedných ľudí o prácu. Samozrejme, väčšina z nich nikoho nepotrebovala a ak áno, už ich mali. "Dobre. Idem ďalej, želám pekný deň" a takto to išlo až do obeda, dokedy som urobil to čo som si predsavzal. Samozrejme, porozdával som medzitým aj životopisy.

Čas tiekol rýchlo, obišiel som si všetko, čo ležalo v blízkosti bydliska. Nič.To znamenalo, že som musel vstávať ešte skôr, aby som sa dopravil ešte ďalej a dorazil tam pred 8 hodinou. Takýchto miest, kde som "ňuchal" som mal vyše desať.

Keď som ich všetky prebádal, obrátil som sa a začal som od odznova. A pokračoval som v tom istom - klopkať, zvoniť, pýtať sa a zoznamovať sa. Nakoniec som si prácu našiel a ostal som tam 5 mesiacov. Prečo tak krátko? Odpoveď je jednoduchá…skončila sa sezóna.

Rekapitulácia

Bola to drina - fyzická, psychická a aj finančná.  Fyzicky - ešte doteraz si pamätám, ako som si išiel nohy zodrieť. Vzhľadom k tomu, že na juhu Francúzska vládlo horúce počasie, obúval som si na začiatku môjho ťaženia štýlové “sandále”. Keď som došiel na byt, myslel som si že mi nohy odpadnú od bolesti – celodenné prechádzky po betóne a asfalte mi nerobili dobre. Rozhodol som sa teda pre športovú obuv, ktorá mi uľahčila chôdzu. Ale kĺby ma boleli aj tak ďalej. Finančne mi tiež nebolo do smiechu - od 5 do 15 eur za lístok jedným smerom, tá istá suma naspäť, káva a iné občerstvenie, plus snack - to všetko niečo stálo. Psychicky som bol tiež našpanovaný - peniaze sa kotúľali relatívne rýchlo a žiadaná práca nikde. "Ako je to možné?"

Vždy, keď som prišiel naspäť na byt, spálený a prepotený, môj kamarát sedel za laptopom a neustále niečo písal.

“Čo tam stále píšeš?” - bola moja zvedavosť, ktorá mi nedala pokoja.

“Životopis” - znela jeho odpoveď. Aj on si totiž hľadal prácu v servise ako ja.

Predsavzatie

Ešte predtým, ako som nastúpil na svoje prvé pracovisko, po analýze celkového procesu pri hľadaní novej práce som si predsavzal, že týmto spôsobom by som si už prácu hľadať nemal - trvalo to príliš dlho, stálo ma to veľa úsilia, voľného času, nervov a samozrejme financií.

Aj vy sa zaujímate o prácu v hotelierstve?

Utvorte si teda svoj Osobný Profil ešte dnes a pustite sa do práce aj Vy!

https://www.hoteljobstirol.com/osobny-profil

So želaním osobných a profesionálnych úspechov

Vladimir Stas

Administrátor

Hotel & Mitarbeiter Netzwerk

PS: Kým budete pracovať na Profile,  ja medzitým napíšem, ako si hľadal prácu môj kamarát.